Návrat orlov - Karolov príbeh

Orlie správy

Príbeh orlíčaťa menom Karol sledovalo v lete 2015 celé Slovensko. Boli ste pri tom s nami, keď dostal novú rodinu, keď sme čakali, ako ho prijmú a napokon či úspešne vyletí z hniezda.

Karolov príbeh nám vyrozpráva Stano Kováč – človek, ktorý najťažšie chvíle opusteného orlíčaťa prežíval priamo s ním.

Neverím vlastným očiam! Počujem hukot strojov a kúdol prachu vysoký aj sto metrov sa valí z doliny, hneď vedľa hniezda kriticky ohrozených orlov kráľovských. Kým som tam dobehol, chlapi práve končili s prácami. Hovoriť na kameru odmietli. Vraj tu tri dni robili prieseky. Neskutočné, štyri dni som tu nebol, práve vtedy pracovali. Končí sa jún 2015.

Odišli o jedenástej, konečne je tu kľud. Hniezdo sledujem z kilometrovej vzdialenosti už sedem hodín. Dospelé orly sa ani len v diaľke neukázali. To ma znepokojuje. Predtým prilietali skoro každú hodinu. Aj mláďa v hniezde sa občas postavilo, dnes ho nevidno. Telefonicky konzultujem s Jožom Chavkom a Stanom Harvančíkom ďalší postup. Chavko je zúfalý, má rovnaké problémy s orlami kráľovskými za Piešťanmi a sleduje iné hniezdo. Ak sa do tmy dospelé orly neukážu, mám mláďa zobrať z hniezda aby neuhynulo. Syn ku mne vezie potrebnú výbavu. Od Stana dostávam pokyn na vykonanie kontrolného preletu dronom, aby sme zistili, či je mláďa ešte živé. Najskôr som odmietol poslať k hniezdu letecky kameru a chcel som tam vyliezť osobne. Presvedčil ma argumentom, že pohyb malého drona pri hniezde môže u dospelých orlov vzbudiť obrannú reakciu a priletia. Konečne prvá dobrá správa, na monitore vidíme, že mláďa žije. Dospelé orly sa ani teraz neukázali. Idem hore. Dúfam, že ešte nie je neskoro. Už teraz viem, že mláďa nechám v hniezde aj keď sa dnes orly nevrátia. Budem ho radšej každý deň kŕmiť, aby rodičia mali dôvod na návrat. Mojím cieľom je udržať ich tu, veď v tejto lokalite je to prvé hniezdo mladého páru. Dúfam, že žijú a kvôli mláďatku sa vrátia. Zneisťuje ma len jedno - prečo neprileteli už teraz, po siedmych hodinách kľudu. Mám obavy, v akom stave nájdem mláďa. Je vychudnuté, zoslabnuté, úbohé. Kŕmim ho a dávam mu aj vodu.

Ďalší deň som bol odcestovaný a hniezdo z diaľky monitorovali kolegovia až do zotmenia. Dospelého orla ani len neuvideli. Mláďa v podvečer nakŕmil Jožo Chavko. Na tretí deň som bol na lokalite ešte pred východom Slnka. O deviatej ráno sa orlíča konečne postavilo na hniezde. Očividne sa mu prinavracajú sily a chuť do života. O trinástej je tridsaťšesť stupňov. Bojím sa o mláďa, nepohlo sa už hodiny. Bežne im robia tieň samice svojimi krídlami. Osamelé orlíča však v hniezde nemá ani kúsoček tieňa. Páľava je priam vražedná. Hore idem s obavami. Prehriate mláďa sa nehýbe, snaží sa aspoň hlavu strčiť do tieňa. Váham, či ho tu mám ešte nechať. Na ďalší deň hlásia až 39 stupňov. Prednostne mu opäť dávam vodu, aj keď viem, že normálne im stačí obsiahnutá v potrave. Napojené a nakŕmené ho predsa nechávam tam. Ak sa orly neukážu ani zajtra dopoludnia, budem ho musieť zniesť, inak uhynie na prehriatie. V štvrtý deň na svitaní kontrolujem priestor až z dvojkilometrovej vzdialenosti, aby som mal širší obzor. Po orloch ani stopy. Už o desiatej dopoludnia bola horúčava na slnku neznesiteľná. Je rozhodnuté. Znášam ho dolu. Tak vzácneho orla potrebujeme mať pod nepretržitým 24 hodinovým dohľadom. Preto orlíča beriem k sebe domov. Hniezdo som mu urobil v tienistom kríku, tam je počas dňa. V noci spí v dome. Kŕmim ho dvakrát denne, najmä výživným mäsom. Chcem, aby čo najrýchlejšie zosilnelo. Pôjde k adoptívnym orlím rodičom, ktorí majú v neďalekom hniezde asi o týždeň staršie mláďa - samičku. U dravcov sú samičky vždy väčšie, tak bude mať 501 – tka, ako volám nášho hrdinu podľa krúžku, v novom hniezde silnú potravnú konkurenciu. Lepšie riešenie nemáme, v iných hniezdach sú mláďatá ešte väčšie. Po štyroch dňoch, keď kondične zosilnel, ho za účasti médií odnášame do nového hniezda.

Naposledy som sa ho dotkol so slovami „tak bojuj 501-tka“ a podal ho Jožovi, ktorý ho niesol hore. S adoptívnou sestrou sa na seba pozerali prekvapene. Jožo ich pomenoval Karol a Katka. Keď zišiel dolu, ukryli sme sa asi 700 metrov od hniezda a čakali na reakciu dospelých orlov. Neuplynuli ani dve hodiny od nášho odchodu a už prilieta samica s hrabošom v zobáku. Nastáva rozhodujúci okamih! Prijme adoptívneho syna? Áno! Hraboša odovzdáva nášmu Karolkovi, staršia a silnejšia Katka mu ho však vytrhne. Podstatné je, že samica je kľudná a nové mláďa ihneď akceptuje. Materinský pud je u týchto orlov veľmi silný. S Jožom máme nesmiernu radosť. Najdôležitejšiu časť adopcie máme úspešne za sebou. Je tu však veľa ďalších faktorov, ktoré môžu konečný úspech pokaziť. Nič preto nenechávame na náhodu a hniezdo pravidelne monitorujeme.

Orlíčatá kŕmili obaja rodičia. Prinášali im hlavne hraboše a chrčky, zriedkavo i zvyšky živočíchov, usmrtených autami, či poľnohospodárskymi strojmi. Samica často oddychovala nad hniezdom pri mláďatkách. Zároveň odtiaľ striehla na korisť. Tmavší a menší samec tam pobudol iba chvíľku a zase vyrážal na lov. Mláďatká boli stále odvážnejšie. Ako prvá opustila rodné hniezdo staršia Katka. Karolko usilovne trénoval a o pár dní neskôr v podvečerných hodinách zachytávame jeho odlet z hniezda. Na chvíľku zmizol za stromami, potom ho v diaľke vidíme s ostatnými. Opäť sa s ním lúčim so slovami, tak bojuj!


Napísal a prežil: Mgr. Stanislav Kováč

tlacitko 03